Potrebujem vysporiadať existujúcu cestu

Do roku 1989 bolo v slovenských obciach vybudované veľké množstvo ciest bez toho, aby sa riadne vysporiadali vlastnícke vzťahy príslušným pozemkom. Tento nepriaznivý stav pretrváva dodnes. Nevysporiadané cesty sťažujú obci údržbu, bránia rozvoju infraštruktúry a komplikujú vydávanie stavebných povolení. Nehovoriac o pravidelne sa opakujúcich konfliktoch s vlastníkmi pozemkov pod cestami. Častým dôsledkom nevysporiadaného vlastníctva je tiež nemožnosť získania eurofondov na projekty, ktoré s cestami súvisia. Práve preto je potrebné pozemky pod cestami vysporiadať, a to tak, aby sa ich vlastníkom stala obec.

Cestný zákon dáva preto obciam možnosť vysporiadať si cesty vo vlastnej réžii, a to vyvlastnením. Až do roku 2030. Preferovaným spôsobom je samozrejme dohoda, no tá častokrát nie je možná. Predstavy vlastníkov pozemkov o ich cene totiž zväčša nebývajú v súlade s možnosťami obce a ani s reálnou hodnotou pozemkov. Okrem rozdielnych predstáv o cene majú vlastníci často dodatočné požiadavky (napr. na zámenu pozemku za iný v nimi vybranej lokalite). Keď vezmeme do úvahy, koľkých pozemkov a koľkých vlastníkov sa vysporiadanie jednej cesty týka, je zrejmé, že individuálne dojednávanie zmlúv a uspokojenie požiadaviek všetkých zainteresovaných nie je možné. Celá vec má aj politický rozmer – výška náhrady sa pri vysporiadaní vyvlastnením určí na základe znaleckého posudku. Obce sú preto chránené pred obvineniami zo zvýhodňovania jedného vlastníka oproti inému (čo je bežné práve pri individuálnom jednaní s každým vlastníkom). Toto všetko sú dôvody, pre ktoré je vhodné, aby obce svoje cesty vysporadúvali práve formou vyvlastnenia.

Ale pozor, v tomto prípade ide len o vysporiadanie pozemkov pod existujúcimi cestami. Pokiaľ v rámci rozvoja plánujete v obci novú výstavbu miestnych ciest alebo rekonštrukciu a rozšírenie tých existujúcich, postup sa mierne odlišuje. Všetky dôležité informácie nájdete TU.

Zaujala vás táto téma alebo sa vás priamo dotýka? Trápia vašu obec nevysporiadané pozemky pod cestami? Máme pre vás pripravené riešenia a budeme radi, ak sa na nás obrátite.

Ako to prebieha?

Prvým krokom je zhodnotenie situácie v danej obci. Teda ustálenie rozsahu a druhu vysporiadavaných ciest, spravidla podľa katastrálnej mapy alebo územného plánu obce, ak ho má obec spracovaný. Dôležité je aj posúdenie kvality existujúcich podkladov (delimitačné protokoly, stavebné povolenia, osvedčenia, územné plány a pod.). Ďalším krokom je určenie optimálneho spôsobu vysporiadania pre obec spolu s prípravou potrebných dokladov, ako sú znalecké posudky, geometrické plány, žiadosti, návrhy zmlúv a podobne. Poslednou fázou celého procesu je podanie žiadosti o vyvlastnenie na príslušný Okresný úrad v sídle kraja a zastupovanie v konaní.

Koľko máme času?

Ako už bolo uvedené vyššie, definitívnym spôsobom vysporiadania pozemkov pod miestnymi cestami je vyvlastnenie. To je jediné, čo obci v prípade nedohody s vlastníkmi pozemkov ostáva. Návrh na vyvlastnenie je potrebné podať najneskôr do 31.12.2030.

Čo ak to nestihneme?

Obec, ktorá termín nestihne, je odkázaná na dohodu a dobrú vôľu vlastníkov pozemkov. Ak tu dobrá vôľa nebude, možno očakávať požiadavky na platenie nájmu, vydanie bezdôvodného obohatenia a, v najhoršom prípade, aj blokácie alebo svojpomocné odstraňovanie ciest z pozemkov (v našej praxi sa to už stalo).

Čo si máme pripraviť?

Každá obec by si mala pripraviť čo najviac dokladov svedčiacich o tom, že cesty, ktoré chce vysporiadať, sú jej. Predovšetkým môže ísť o delimitačné protokoly podľa zákona o majetku obcí, pasporty ciest, stavebné povolenia a podobne.

Ako nám pomôžete vy?

Manažujme pre vás celý proces vysporiadnia od úvodného vyhodnotenia až po zastupovanie vo vyvlastňovacom konaní. Začneme analýzou situácie a návrhom optimálneho riešenia. Následne pripravíme potrebné doklady, zabezpečujeme ich distribúciu a robíme všetky ďalšie potrebné úkony. Rozsah našej pomoci si však vždy vieme dohodnúť individuálne – ak niektoré úkony zvládne obec lepšie sama, nemusíme ich robiť my.

Koľko nás to bude stáť?

Náklad celého vysporiadania je možné odhadnúť až po vyhodnotení prípadu. Každopádne však tento náklad pozostáva z relatívne malého počtu položiek. Jedná sa predovšetkým o náklady znaleckých posudkov, geometrických plánov a náklad na našu odmenu. Odmena pre geodetov a znalcov je stanovená príslušnými predpismi, odmenu pre nás si dohodneme vždy individuálne podľa rozsahu našej služby.

Slovo „vyvlastnenie“ je medzi občanmi veľmi nepopulárne. Ako má obec svoj zámer komunikovať?

Vyvlastnenie nie je len špecifikom Slovenska. Upravujú ho právne poriadky všetkých vyspelých krajín. A to práve preto, že niekedy je verejný záujem skutočne dôležitejší ako záujem jednotlivého vlastníka. Ak by veľké infraštruktúrne projekty vyžadovali všade súhlas každého jedného vlastníka, nebol by v Japonsku ani kilometer rýchlostných tratí a v Nemecku by nebol ani kilometer diaľnice. Proces vyvlastňovania je však vždy regulovaný, a to tak, aby bol férový a aby vlastník dostal vždy spravodlivú kompenzáciu. Takto je to aj podľa slovenského práva. Obec by sa preto mala občanom snažiť vysvetliť, že medzi dnešným vyvlastnením a znárodňovaním alebo združstevňovaním počas minulého režimu je priepastný rozdiel a tieto dve veci nemožno porovnávať (vysporiadané cesty sú nakoniec v záujme celej obce).

Dá sa celému procesu nejako vyhnúť?

Máme skúsenosť, že začatie vysporiadania vyvlastnením vedie paradoxne často k dohode. Vlastníci pozemkov, konfrontovaní s faktom, že o ne tak či tak prídu, niekedy radšej pristúpia na dohodu. Nie je to pravidlom, ale stáva sa to. Iný spôsob vysporiadania ako dohoda alebo vyvlastnenie neexistuje.