Prečítať článok:
Playback speed:
Pri našej práci sa prichádzame pomerne často do styku s inštitútom vyvlastnenia. Hoci vyvlastnenie samo osebe nie je neznáme, širšej verejnosti mnohé podrobnejšie informácie chýbajú. A prekvapivo to platí to aj pre obce a mestá, ktoré by o vyvlastňovaní mali vedieť úplne všetko. Preto sme sa rozhodli pripraviť niekoľko článkov, v ktorých tento inštitút predstavíme podrobnejšie.
Vyvlastnenie, znárodňovanie či konfiškácia majetku. Ide o totožné pojmy, alebo je len predsa medzi nimi rozdiel? Viac sa dočítate v dnešnom blogu.
KONFIŠKÁCIA A ZNÁRODŇOVANIE SPOMIENKA Z MINULOSTI
Konfiškácia, znárodňovanie a vyvlastňovanie sú pojmy, ktoré u ľudí často vzbudzujú to isté. Štát ma oberie o môj majetok. Je tomu tak aj v skutočnosti? Pozrime sa teda na to bližšie.
Konfiškácia majetku predstavovala nútené odňatie majetku a bez akejkoľvek náhrady. Všetko sa to dialo na základe „posvätenia“ zákonom. Konfiškácia majetku prebiehala v období ozbrojených konfliktov a totalitných režimov. Časť obyvateľstva bola vyhlásená za nepriateľov štátu a na základe toho im bol majetok konfiškovaný. Majetkom neboli len nehnuteľnosti, ale aj hnuteľné veci alebo akékoľvek iné majetkové práva (cenné papiere, vklady a pod.). U nás sú takouto spomienku z minulosti napr. Benešové dekréty z obdobia rokov 1940-1945.
Znárodňovanie, zoštátnenie, poštátňovanie. Znárodňovanie prebiehalo prakticky vo všetkých oblastiach ekonomického života. Znárodňovalo sa v podstate všade a všetko. Vlastníci ostali len formálnymi vlastníkmi na úkor „vyššieho“ kolektívneho princípu. Likvidovali sa súkromne hospodáriaci remeselníci a roľníci, prebiehala násilná kolektivizácia – jednotné roľnícke družstvá, kontingenty. Cieľom bola premena súkromného vlastníctva na vlastníctvo kolektívne.
VYVLASTŇOVANIE V SÚČASNOSTI
Vyvlastňovanie sa v súčasnosti zaraďuje medzi spôsoby majetkovo – právneho vysporiadania vlastníckych vzťahov. Praktická koncepcia vyvlastnenie je nastavená ako posledné a krajné riešenie, kedy všetko ostatne zlyháva. Prednosť má dobrovoľný prechod vlastníckeho práva na základe riadne uzatvorených zmlúv. Vyvlastnenie nastupuje až vtedy, ak z rôznych dôvodov dohoda s vlastníkmi nie je možná. A predovšetkým vtedy keď verejný záujem prevyšuje záujem súkromný.
Vyvlastnenie je zásahom do vlastníckeho práva. A to buď jeho úplným odňatím alebo obmedzením. Vlastnícke právo je chránené priamo Ústavou SR a je základným ľudským právom. Preto je proces vyvlastnenia riadený radom osobitných zákonov. Tieto definujú za splnenia akých podmienok je možné vyvlastniť. Vo všeobecnosti ide o splnenie základných podmienok:
- vo verejnom záujme
- na základe zákona
- v nevyhnutnej miere
- len na určitý účel
- za primeranú náhrad
Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok znamená, že proces vyvlastnenia nezačne. Rad osobitných zákonov potom bližšie špecifikuje ďalšie súvisiace podmienky vyvlastnenia. Cieľom súčasnej právnej úpravy je čo najspravodlivejšie nastavenie podmienok, aby tento inštitút nebol zneužívaný, tak ako k tomu dochádzalo v minulosti. Dôležitými odlišnosťami oproti znárodneniu či konfiškácii je, že k vyvlastneniu môže dôjsť len na základe zákona a nie zo zákona. Taktiež ďalšiu dôležitou odlišnosťou je poskytnutie primeranej náhrady.
Ako a kedy môže prebiehať samotný proces vyvlastňovania? Viac sa dozviete v našom ďalšom blogu.
Značky: blog, konfiškácia, úvod, vyvlatnenie, znárodnenie
