Ak hovoríme o dvojitom zdanení, myslíme zväčša na právne vzťahy s cudzinou. Nedávno sme ale narazili na nedokonalosť zákona o miestnych daniach, ktorá môže mať podobné následky. Akurát že nejde o dvojité zdanenie určitej osoby, ale dvojité zdanenie určitej nehnuteľnosti. Môže však dôjsť aj k situácií, kedy túto daň bude musieť zaplatiť tá istá osoba.
O čo ide?
Vysvetlíme. Podľa § 18 ods. 1 zákona vzniká daňová povinnosť prvým dňom roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť. Z tohto pravidla sú dve výnimky. Dražba a dedenie – tu vzniká daňová povinnosť už v priebehu roka. Ak teda daňová povinnosť nového vlastníka vzniká v priebehu roka, domnievame sa, že jej vznikom by mala zaniknúť daňová povinnosť pôvodného vlastníka. Aby nehnuteľnosť nebola zdaňovaná dvakrát. Pri dražbách tomu tak naozaj aj je. Avšak pri dedení zákon špeciálne nič nehovorí (§ 18 ods. 2 zákona). A preto neostáva nič iné, len uplatniť všeobecné pravidlo, podľa ktorého zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré nastanú v priebehu roka, nemajú na už vzniknutú daňovú povinnosť vplyv. Takže správca dane nemôže v prípade úmrtia daňovníka už skôr a na celý rok vydané rozhodnutie ani zrušiť (§ 99e ods. 10 zákona). Dôsledkom je to, že popri dani, ktorú už na celý rok zaplatil zomrelý vlastník, zaplatí daň za pomernú časť roka aj dedič. Alebo, ak zomrelý vlastník daň ešte zaplatiť nestihol, jeho daňovú povinnosť na seba preberá dedič (§ 55 ods. 14 daňového poriadku).
Je nám jasné, že samosprávy sa s týmto problémom nejako vyporadúvajú a nejako dane z nehnuteľností vyrubujú. To ale nemení nič na tom, že zákon podľa nás nie je napísaný dobre a bolo by ho potrebné upraviť. Prinajmenšom tak, aby nepripúšťal výklad umožňujúci určitú nehnuteľnosť zdaniť dvakrát.
* Právne rady zadarmo? Áno, v našom newslettri! Prihláste sa na jeho odber na stránke vyššie a dostávajte od nás pravidelne praktické a užitočné rady a tipy.
Značky: daň z príjmu, dane, nehnuteľnosti
