Prečítať článok:
Playback speed:
Už od čias uhorského obyčajového práva u nás platí zásada, že dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. To znamená, že hoci dedičské konanie môže určitú dobu trvať, vlastnícke právo dedičov sa v ňom potvrdí vždy spätne. T. j. už ku dňu poručiteľovho úmrtia. Uplatnenie tejto zásady má vplyv aj na daň z nehnuteľností. V tomto článku by sme radi upozornili na jeden problém, ktorý môže mať každý jeden dedič. Zákon je totiž napísaný tak, že dedičov chtiac či nechtiac núti ho porušiť. O čo ide?
Podľa § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach vzniká daňová povinnosť pri dani z nehnuteľností prvý deň mesiaca nasledujúceho po tom, ako sa dedič stane jej vlastníkom. Podľa § 99b ods. 2 toho istého zákona je potom dedič povinný podať daňové priznanie, a to do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (t. j. od smrti poručiteľa). Túto lehotu len ťažko niekto stihne. Dedičské konania trvajú mesiace. Takže keď sa domnelý dedič o svojom vlastníctve dozvie, je dávno po funuse.
Nie je nám známe, ako obce v praxi túto situáciu riešia. Budeme radi, ak nám dáte vedieť. Každopádne, formulácia zákona je dosť nešťastná – z každého dediča totiž robí automaticky daňového delikventa. Mal by byť dedič za svoje omeškanie sankcionovaný? Z politického hľadiska je postihovanie vlastníkov za takéto delikty veľmi nerozumné a nesprávne. Na druhej strane, právo treba dodržiavať. Ako teda tento problém riešiť? Nám sa ako jediné rozumné riešenie javí zmena zákona. Všetky ostatné riešenia sú problematické – a to buď z právnej alebo politickej stránky. Či sa však niekedy obce dočkajú kvalitnej právnej úpravy je otázne. Na kvalitné zákony čakajú nielen ony…
