Prečítať článok:
Playback speed:
Novela zákona o odpadoch, ktorú štát začne vynucovať od 01.07.2021, narobila mnohým obciam vrásky na čele. Zrušila totiž niektoré výnimky týkajúce sa biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Doteraz platilo, že zber a triedenie takéhoto odpadu nemusela obec riešiť. A to ak preukázala, že aspoň 50% obyvateľov odpad kompostuje, alebo je pre ňu takýto zber ekonomicky neúnosný. Po novom sa to už nedá. Povinnosti zbierať a triediť tento odpad sa obec zbaví len ak preukáže, že kompostuje 100% domácností. V reálnom živote je niečo také sotva možné. Práve tento fakt vyvoláva o mnohých obcí obavy. Koľko ich bude stáť zber a triedenie pre celú obec? Utiahnu to finančne? Je nejaká možnosť, ako sa tejto povinnosti zbaviť? Napriek tomu, že zákon naozaj pritvrdil, riešenia tu sú. Prinajmenšom čiastkové.
V prvom rade, povinnosť 100% domáceho kompostovania sa nevzťahuje na celú obec, ale len jej časť. Je jednoznačne ľahšie dosiahnuť 100% mieru kompostovania v časti obce ako v celej obci. Ak sa teda niektorej obci podarí v určitých častiach zabezpečiť 100% kompostovanie, triedenie a zber odpadu tu odpadá. Čo ale máme rozumieť pod pojmom „časť obce“? Je to akákoľvek časť, ktorú si ľubovoľne určí starosta? Nie. Treba vychádzať zo zákona o obecnom zriadení a časť obce definovať tak, ako to robí tento zákon. To znamená, že obce, ktoré sa na časti v zmysle zákona o obecnom zriadení nečlenia, majú smolu.
Každopádne, to, že obci v nekompostuje 100% občanov, neznamená, že obec musí zbierať a triediť ako keby nekompostoval nikto (všetok odpad). Práve naopak. Hoci je obec zber povinná zabezpečiť, musí to podľa nás urobiť len v rozsahu, v ktorom nekompostujú obyvatelia. To znamená, že ak kompostuje 95% obyvateľstva, zber a triedenie treba zabezpečiť len pre zvyšných 5%. Tento záver opierame o príslušnú smernicu EÚ. Tá vyžaduje len to, aby sa odpad buď triedil a recykloval pri zdroji alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval s inými odpadmi. Zo smernice vôbec nevyplýva, že oba tieto spôsoby nie je možné kombinovať. Opačný výklad by bol v rozpore so zdravým rozumom a zrejme aj zo zmyslom celej smernice. Nútiť obce do triedenia a zberu pomocou motorových vozidiel, ktoré produkujú oxid uhličitý, keď obyvatelia dokážu naložiť s odpadom aj sami, podľa nás neobstojí. Takže ak sa obce obávajú, že kvôli jednej nekompostujúcej domácnosti musia riešiť zber a triedenie aj toho odpadu, ktorý si občania dokážu skompostovať, môžu byť pokojné.
A posledná otázka na záver. Ako má po novom obec preukázať, že domácnosť kompostuje? V tomto smere sa nič nezmenilo. Doteraz bežný spôsob – čestné vyhlásenia – možno používať aj ďalej.
Značky: kompostovanie kuchynského odpadu, Novela zákona o odpadoch, triedenie odpadu
