Prečítať článok:
Playback speed:
Čo nie je tajné, to je verejné. Táto zásada platí aj pre zasadnutia obecného zastupiteľstva. Ale nie bez výnimky. Sú témy, z ktorých prejednávania je možné verejnosť vylúčiť. O aké témy ide, tentokrát ponecháme bokom. Pozrieme sa radšej na spôsob, ako toto vylúčenie realizovať z formálnej stránky. Zákon je totiž veľmi stručný a žiadny podrobný návod nedáva. Obsahuje len jedno pravidlo. Podľa neho svoje zasadnutie za neverejné vyhlasuje samo zastupiteľstvo.
Kedy to má však urobiť? Musí to zastupiteľstvo urobiť? Akou formou? V akom rozsahu?
Začneme od konca. Čo sa týka rozsahu, je vec pomerne jasná. Existuje pomerne jednoznačná judikatúra súdov, v zmysle ktorej sa dá právo verejnosti na informácie obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu. Takže, ak má zastupiteľstvo prejednávať body, ktoré by mali ostať neverejné a body, pre ktoré toto neplatí, za neverejné je možné vyhlásiť len tie časti zasadnutia, ktoré spĺňajú podmienku neverejnosti. Čo sa týka samotnej formy vyhlásenia, aj tu je odpoveď pomerne jasná – obyčajným uznesením.
Zaujímavejšou otázkou je, či je zastupiteľstvo povinné, ak existujú dôvody, takéto uznesenie prijať. Hoci znenie zákona naznačuje, že by malo ísť o povinnosť, nie je to úplne jednoznačné. Zastupiteľstvo totiž nemá právnu subjektivitu a nemožno mu ukladať žiadne povinnosti. Tie možno uložiť len obci alebo jednotlivým poslancom. No oni zo zákona žiadnu takúto povinnosť nemajú. Navyše poslanec sa z podstaty svojej funkcie rozhoduje autonómne a nemal by byť viazaný príkazmi. Takže si myslíme, že pri dnešnom znení zákona sa pokojne môže stať, že zastupiteľstvo nejaký citlivý bod zasadnutia za neverejný nevyhlási a prejedná ho verejne. S tým, prípadné negatívne dôsledky takéhoto postupu bude, bohužiaľ, znášať samotná obec. A dostávame sa k našej poslednej otázke.
Kedy je potrebné vyhlásiť rokovanie za neverejné?
Zákon tento moment nepredpisuje, no čisto z praktickej stránky je ideálny moment bezprostredne predtým, ako sa o danom bode má rokovať. S tým – opäť len praktický postreh – že na to, že sa jedná o potenciálne neverejné body zasadnutia, by malo byť upozornené už v samotnom programe rokovania.
Život ale prináša aj neočakávané situácie a citlivé skutočnosti sa môžu dostať na pretras aj neplánovane. Trebárs na úplný záver rokovania v rámci bodu “rôzne”. Vtedy možno debatovať o čomkoľvek. Ako teda postupovať v prípade, že jeden z poslancov otvorí tému, z ktorej prejednania by mala byť verejnosť vylúčená? Asi jediným možným riešením je, aby ten, kto zasadnutie vedie, debatu na čas prerušil a navrhol hlasovať o jeho vyhlásení za neverejné. Vzhľadom na okolnosti totiž žiadny iný spôsob ochrany citlivých informácií ani neexistuje. Samozrejme, takýto postup vyžaduje od osoby vedúcej zasadnutie neustálu pozornosť a aspoň rámcovú orientáciu v problematike. A to vo viacerých obciach asi nemožno očakávať. Z praktickej stránky je preto ideálnym riešením – hneď, ako predsedajúceho pojme podozrenie na citlivú tému – debatu o nej ukončiť. Ale s tým, že téma bude predmetom nasledujúceho riadneho zastupiteľstva. Takého, na ktoré sa on bude môcť riadne pripraviť a zariadiť, aby sa obec verejným prerokúvaním citlivých záležitostí nedostala do problému.
* Právne rady zadarmo? Áno, v našom newslettri! Prihláste sa na jeho odber na stránke vyššie a dostávajte od nás pravidelne praktické a užitočné rady a tipy.
Značky: citlivé informácie, neverejnosť, obecné zastupiteľstvo
